Banda jedna. To vás bude mrzieť, kričal Alojz Hlina.
V noci 25. novembra 2025 prebehlo v parlamente búrlivé hlasovanie o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Poslanci vládnej koalície sa rozhodli prerokovať túto kontroverznú tému v zrýchlenom režime, čo vyvolalo obrovské napätie a rozhorčenie v pléne. Alojz Hlina, opozičný poslanec, sa snažil prekričať chaos a upozorňoval na to, ako koalícia ignoruje právo poslancov vyjadriť svoj názor. Jeho slová „Banda jedna, to vás bude mrzieť!“ sa stali symbolom jeho odporu voči prebiehajúcemu konaniu.
Hlasovanie prebehlo krátko po jedenástej hodine večer, pričom zo 122 prítomných poslancov až 77 podporilo návrh vlády. Rozprava ku zrušeniu úradu, ktorý chráni nielen whistleblowerov, ale aj ľudí, ktorí oznamujú protiprávne konanie, bude pokračovať následujúci týždeň. Koalícia plánuje schválenie zrušenia úradu už v prvom čítaní, čím sa naštartuje postupný proces zrušenia inštitúcie, na ochranu ktorej sa doteraz spoliehali mnohí.
Hlina sa vo svojej argumentácii odvolával na práva a ochranu občanov, podotkol, že zastavenie rozpravy je vážnym porušením demokratických princípov. Napätá atmosféra dosiahla vrchol, keď koalícia neumožnila opozícii predniesť svoje stanoviská pred hlasovaním. Predseda najväčšej opozičnej strany, Michal Šimečka, sa mal práve chystať na svoj prejav, no koalícia ho v tom zbadala a rýchlo rozpravu ukončila.
Minister Šutaj Eštok obhajuje rušenie úradu
Partnerom v koalícii je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý predkladal návrh na zrušenie úradu. Podľa neho existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie kvôli ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd. „Tento krok je fondovaný na potrebě reagovať na hrozby, ktoré momentálne majú negatívny dopad na ochranu obetí trestných činov.“ Jeho vyjadrenia však mnohí opozicionisti označili za zástierku, ktorou ospravedlňuje svoj osobný agendu a pomstu voči úradu, s ktorým mal dlhodobé spory.
Ako reagovala opozícia? Mnoho poslancov poukázalo na absurdnosť celého procesu a nedostatočnosť dôvodov na rýchle schválenie rušenia úradu. Poslankyňa Zuzana Števulová konštatovala, že prioritou by mali byť dôležitejšie zákony na ochranu verejnosti, nie osobné pomsty jednotlivých ministrov. Opoziční poslanci upozornili, že snaha o zrušenie úradu je viac než len administratívny krok; je to štrukturálna zmena, ktorá môže mať ďalekosiahle dôsledky pre ochranu whistleblowerov a transparentnosť v spoločnosti.
Kritika a reakcie z Bruselu
Rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov vyvolalo pozornosť aj na medzinárodnej úrovni. Európska komisia začala klásť otázky ohľadom súladu tohto kroku s európskou legislatívou a požiadala Slovensko o vysvetlenie. Mnoho expertov varuje, že tento krok môže mať za následok slabšiu ochranu práv občanov a zníženie transparentnosti vo verejnej správe.
Celá situácia okolo zrušenia úradu je príkladom, ako politické záujmy a osobné vendety môžu naraziť na ochranu práv a slobôd jednotlivcov. Slovensko čelí výzvam, ktoré sa netýkajú len vnútroštátnej politiky, ale aj jeho postavenia v Európskej únii. Zatiaľ čo verejnosť a odborníci sledujú túto situáciu s obavami, rozhodnutie parlamentu naznačuje, že vláda môže byť ochotná riskovať právnu a morálnu integritu v mene politickej agendy.
