Nový šéf slovenských železníc na obzore
Situácia v Železniciach Slovenskej republiky (ŽSR) sa mení. Ivan Bednárik, doterajší generálny riaditeľ, sa rozhodol vzdať sa svojej funkcie, aby prijal pozíciu ministra dopravy v českej vláde pod vedením Andreja Babiša. Tento krok vyvolal otázky ohľadom jeho nástupcu, pričom sa čoraz viac spomínalo meno Miroslava Garaja, riaditeľa odboru stratégie a zahraničnej spolupráce na ŽSR.
Bednárik oznámil svoje rozhodnutie 26. novembra, a od tohto momentu sa začal špekulovať o tom, kto by mal zaujať jeho miesto. Garaj sa na túto úspešnú pozíciu dostal na základe podpory niekoľkých renomovaných zdrojov z prostredia železníc, ktoré potvrdili jeho status horúceho kandidáta. Včera sa Garaj stretol s ministrom dopravy Jozefom Rážom, čo naznačuje, že proces výberu sa posúva dopredu.
Ministerstvo dopravy potvrdilo, že informácie o novom generálnom riaditeľovi budú zverejnené, až keď Bednárik oficiálne skončí vo funkcii. ŽSR sa zatiaľ k výberu nástupcu stráži a reaguje len s vojenskou opatrnosťou. „Bohužiaľ, túto tému komentovať nebudeme, generálneho riaditeľa vymenúva minister,“ uviedla hovorkyňa Petra Lániková.
Reakcie v rámci železníc
Niektorí zamestnanci ŽSR sa vyjadrili, že Miroslav Garaj by bol silným lídrom vzhľadom na svoje dlhoročné skúsenosti a znalosť problematiky. Garaj bol pred pár dňami zvolený za prezidenta Únie dopravy, telekomunikácií a pôšt, čo ešte komplikuje situáciu na železniciach. Je jasné, že ŽSR budú musieť rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu, aby nezačali trpieť vplyvom spôsobeným nielen odchodom Bednárika, ale aj absenciou silného vedenia.
Darí sa Bednárikovi v jeho novej úlohe na českej politickej scéne, kde bude vedúci postoj v rezorte dopravy. Zastupoval Českú republiku počas pôsobenia v sektoroch, ako sú České dráhy a ČD Cargo, takže jeho prechod na ministerstvo dopravy nie je prekvapením.
Posledné slová Bednárika
Bednárik, hoci vo funkcii len pár mesiacov, sa cítia na odchod zo Slovenska ako výzvu. V minulosti ponechal vo svete médií vynikajúci obraz, no jeho rozhodovanie ostáva zaslepené ambíciami a príležitosťami vo vedúcej úlohe v susednej krajine. Počas svojho pôsobenia sa snažil, aby železnice a ich zamestnanci boli v jeho prioritách, čo bolo v uzavretých kruhoch často oceňované.
Hoci sa Budnárik pôvodne bránil komentárom k svojej budúcnosti, jasno naznačil, že smerovanie k energetickým zmenám v doprave, je jeho prioritou. „Musí to byť výzva, ktorú sa mi oplatí akceptovať,” dodal, pričom jeho snahy za zavedovanie pozitívnych zmien ostanú pamätné aj po odchode z postu stále žijúcej slovenskej kultúry železníc.
