Keby existovala dnešná AI v roku 1989, komunistický režim by v Československu nepadol
Podľa Vladimíra Šuchu, hosťujúceho profesora na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii, umelá inteligencia (AI) v súčasnej podobe predstavuje hrozbu pre základné piliere našej spoločnosti a politického systému. Vo svojom komentári naznačuje, že ak by ŠtB mala k dispozícii technologické nástroje dnešnej AI, November ’89 by sa neudial. Komunistický režim by mohol operovať v neporovnateľne silnejšej pozícii, schopný monitorovať a potláčať disidentov ešte predtým, ako by sa stihli zorganizovať.
Šucha vysvetľuje, že dnešné technológie umožňujú sledovanie a analýzu správania miliónov ľudí naraz. Zatiaľ čo v minulosti dokázala tajná služba kontrolovať len obmedzené množstvo jednotlivcov, dnes by možné bolo určiť názor širokej verejnosti s neuveriteľnou presnosťou, a tak eliminovať akýkoľvek opozičný názor.
Ďalej podotýka, že Čína je výstižným príkladom úspešného modelu kontroly, ktorý funguje aj v modernej dobe. Tento režim, ktorý neustále investuje do pokročilých technológií, úspešne udržiava stabilitu a obmedzuje osobnú slobodu svojich občanov. Dnešné demokracie, ako sa ukazuje, sa ani vo svete umelej inteligencie nemôžu cítiť bezpečne, keďže tieto technológie môžu takisto ohroziť slobodu prejavu a manipulovať informačným priestorom.
Digitálna „nesmrteľnosť” a nové otázky práv
Umelá inteligencia preniká do hlbokých otázok spojených so smrťou a naším vzťahom k nej. Moderné technológie umožňujú vytvárať digitálne kópie zosnulých osôb, čím zásadne narušujú proces smútenia a prijímania straty. Šucha varuje pred psychologickými rizikami, ktoré s týmto fenoménom súvisia. Na jednej strane môže ísť o pomoc preklenúť ťažké chvíle, na druhej strane môže viesť k predlžovaniu smútenia a ilúzii, že blízki nikdy nezomreli.
Nové výzvy prináša aj otázka digitálneho dedičstva a práv zosnulých. Je naším právom zachovať digitálnu stopu človeka, ktorý o to nepožiadal? Ak by zosnulý nesúhlasil s tým, aby jeho myšlienky a slová boli manipulované technológiou, má právo na ochranu svojej digitálnej identity.
Etické dilemy a budúcnosť ľudskosti v ére AI
Príchod AI takisto vyžaduje opätovné zamyslenie nad definíciou toho, čo znamená byť človekom. Kým sme sa doteraz považovali za najinteligentnejší druh, strojová inteligencia čoskoro prekoná naše kognitívne schopnosti. Tento posun v paradigmách otvára dvere pre duchovné komunity, aby viedli „renesanciu ľudskosti.” To, čo nás skutočne robí ľuďmi, nie sú naše schopnosti, ale naše emócie, schopnosť empatie a medziľudských spojení, ktorých sa technológie nikdy nedokážu plne zhostiť.
Šucha poukazuje na to, že deti a tínedžeri sú vystavovaní umelo vyladenému prostrediu, ktoré im neustále dáva za pravdu, čo môže mať vážne dôsledky na ich psychickú odolnosť a adaptáciu v reálnom svete. V takom prostredí môže byť kontakt s realitou pre mladých doslova šokujúci a viesť k psychickým problémom.
Cirkvi v úlohe lídrov v boji za humánnosť
Komunitný a náboženský rozmer hrá kľúčovú úlohu v tom, ako sa spoločnosť vysporiada s etickými dilemami vyplývajúcimi z existencie AI. Cirkvi by mali prijať úlohu lídrov v obnovovaní hodnôt a zmyslu pre komunitu, pretože antitézou digitálnemu svetu je práve fyzický kontakt a medziľudské vzťahy.
Ako akceptovať technológie, ktoré nás zároveň posúvajú dopredu, ale aj podkopávajú základné hodnoty našich životov? Je potrebné, aby sme si uvedomili, aké nebezpečenstvá a výzvy so sebou umelá inteligencia nesie a ako ich môžeme efektívne čeliť v meniacom sa svete.
