Zrušená 5-miliónová zákazka a kauza Vírus
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu zrušil zákazku vo výške 5,15 milióna eur na záložnú serverovňu po tom, čo sa objavilo meno človeka, ktorý mal prsty v stopnutej kauze Vírus. Táto zmluva sa mala týkať rozšírenia infraštruktúry informačných a komunikačných technológií, ale administratívne dôvody boli zdôvodnené zo strany úradu, čo vyvolalo množstvo otázok.
Jedným z subdodávateľov malo byť Esprit, firma vedená Martinom Kohútom, bývalým šéfom Slovenského zväzu ľadového hokeja. Kohútovo meno sa v minulosti spájalo s kauzou tunelovania Vojenského spravodajstva, ktorá sa týkala predražených nákupov v rokoch 2013 až 2020, pričom potenciálna škoda sa odhadovala na 75 miliónov eur. Kohútov podnikateľský záznam je plný kontroverzií, čo ešte viac prispieva k skepsí okolních expertov a verejnosti.
Nové zistenia ohľadom zákazky
Keď redakcia Aktualít začala zisťovať detaily o zákazke, zmluva bola náhle zrušená. Hovorkyňa úradu, Simona Parížeková, uviedla, že išlo o technické a administratívne dôvody. Nová súťaž na tento projekt by mala byť vyhlásená v blízkej budúcnosti, avšak otázky ostávajú, najmä pokiaľ ide o zmluvy s firmami, ktoré sa zapájajú do verejných súťaží.
Spoločnosť L4 IT Systems GmbH, hlavným dodávateľom serverovne, vznikla len krátko pred ziskom zákazky. V ňom by mala mať Esprit 41 percentný podiel. Zvláštne je, že Esprit sa na svojom webovom sídle prezentuje ako firma zameraná na výskum a konzultácie, nie na dodávky hardvéru a softvéru pre štátne projekty.
Kauza Vírus
Kauza doma známa ako Vírus zahŕňala obvinenia voči viacerým osobám, vrátane Kohúta, a týkala sa podozrení z predražených zákaziek pre vojenské spravodajstvo. Vyšetrovanie odhalilo, že Kohút mal byť zodpovedný za nelegálne presuny peňazí z firmami, ktoré následne nemali reálny základ pre svoju účasť na zákazkách. Z bezpečnostného hľadiska je zarážajúce, ako politici a podnikatelia manipulovali s verejnými prostriedkami.
Kontroverzné praktiky a vyšetrovanie
Po sérii kritík sa úrad dostal pod paľbu Najvyššieho kontrolného úradu za netransparentnosť a podivné praktiky, ako napríklad nákup luxusných služobných áut a nadštandardné odmeny pre zamestnancov. Celej situácii dodáva na vážnosti fakt, že rezort obrany, ktorý bol zapojený do rozhodovania, nielenže nevydal jasné stanovisko, ale sa zdalo, že všetky štátné zákazky sú pod prísnym dozorom, čo vzbudzuje nedôveru verejnosti.
Rovnaké podozrenia sa objavili aj ohľadom dodávateľskej firmy, ktorá bola obviňovaná z neúplnosti svojich zmlúv a z toho, že si požičala expertízu z iných firiem. Situácia poukazuje na nešťastnosť systémov verejného obstarávania a potrebu reformy v tak komplexnej oblasti, ako je správa a kontrola štátnych projektov.
