Naša súčasná realita: Konsolidácia či len presúvanie ťarchy?
V poslednom období vláda Roberta Fica neustále omieľa tému konsolidácie a ozdravovania verejných financií, ktorých deficit sa vytrvalo zvyšuje. Primárne obvinenie padá na predchádzajúce vlády, no skutočný stav vecí naznačuje, že tento problém má oveľa hlbšie korene.
Kde sa strácajú peniaze?
Navzdory opakovaným sľubom o šetrení a utiahnutí opaskov dlh verejných financií neustále rastie. Minister financií Ladislav Kamenický sa snaží presadiť opatrenia, no diera v štátnej kase ostáva bez zásadného zmenšenia. Vláda sa bezradne snaží o konsolidáciu, pričom fakticky len presúva ťarchu na daňových poplatníkov a firmy.
Na jar 2020, keď Slovensko zasiahla pandémia, vznikla nešťastná situácia, kedy politici prijali mnohé opatrenia, ktoré sa nielenže používali ako nástroje na zabezpečenie, ale sa aj natrvalo zakotvili v rozpočte a značné množstvo prostriedkov z našich daní sa minulo na nesystémové výdavky.
História pred krízou: Kto nesie zodpovednosť?
Otázka, kto za súčasný súmrak našich financií môže, vyžaduje analýzu predvolebných sľubov a opatrení pred pandémiou. Historicky, strana Smer a jej koaliční partneri pred krízou nerobili nič pre reálnu stabilizáciu verejných financií a namiesto toho sa uchyľovali k populistickým opatreniam, ktoré sa ukázali ako finančne neudržateľné.
Opatrenia a ich dopad na občanov
Aktuálne prijímané konsolidačné opatrenia zasahujú predovšetkým pracujúce rodiny. Zvyšovanie daní, plošné rušenie viacerých sviatkov a zmena v DPH budú neúprosne zasahovať do peňaženiek najzraniteľnejších skupín. Najmä rodiny s deťmi a živnostníci sa ocitnú pod enormným tlakom.
Vláda sa snaží prezentovať tieto opatrenia rôznymi spôsobmi, avšak skutočnosť zostáva taká, že dlhodobé riešenia neprichádzajú a politická odvaha hľadať skutočné reformy absentuje. Místo toho sa zdá byť rozpočet len otrasený, pričom realita sa stáva čoraz zložitější.
Pohľad do budúcnosti: Aké máme vyhliadky?
Analytici predpovedajú, že vláda bude nútená prijímať ďalšie konsolidačné opatrenia, pričom už teraz vyžaduje prehodnotiť ďalšie balíčky na udržanie financovania štátu. Nie je otázne, či to bude pokračovať, ale ako ďaleko sa vláda dostane v odvodoch a daniach k obyčajným občanom. Vzhľadom na históriu sa zdá, že súčasná prax bude pokračovať skôr dirigovaným prístupom so sľubmi, ktoré sa už raz preslávili zahmlením skutočnosti.
Bez rozumného a efektívneho prístupu k šetreniu sa Slovensko môže ocitnúť v cykle, z ktorého niet exit strategy. Prinášajúce fiktívne riešenia za špecifiku, ktoré vládne kruhy prezentujú ako “šetrné”, sú len slabou pokrývkou na problém, ktorý sa deň za dňom prehlbuje.
