Slovensko na „zdravotnej prehliadke“: Verdikt expertov z MMF nás nepoteší
Na Slovensku prebieha kontrolná misia Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorej cieľom je posúdiť hospodárske politiky a navrhnúť potrebné reformy. Odborník Magnus Saxegaard, vedúci tejto misie, tvrdí, že ak chce Slovensko prosperovať, musia nastať reformy. V rozhovore sa vyslovil k viacerým zásadným otázkam týkajúcim sa ekonomickej situácie krajiny.
Podľa Saxegaarda zrušenie dní pracovného voľna alebo zavedenie daní z nerestí, ako je soľ či cukor, nevytvorili ucelenú stratégiu, ale skôr výsledok politických dohôd dosiahnutých na poslednú chvíľu. To mohlo mať neblahý vplyv na výber daní a celkový ekonomický rast.
V rámci diskusie sa objavili aj obavy o verejný dlh, ktorý by v budúcnosti mohol prekročiť hranicu sto percent HDP. Saxegaard upozornil, že vláda by nemala iba deklarovať čísla, ale prezentovať aj konkrétnu stratégiu, ako ich chce dosiahnuť.
Dôsledky fiškálnej konsolidácie a potreba reforiem
Saxegaard varoval, že fiškálna konsolidácia, ktorá znižuje rast, je potrebná a ak sa uskutoční prostredníctvom rozumných opatrení, ekonomiku to dlhodobo neohrozí. Vyzval na väčšiu participáciu pracovnej sily a inovácie vo firmách, pričom dal najavo, že Slovensko potrebuje vyššiu dostupnosť rizikového kapitálu pre rozvoj firiem.
Privítal aj kroky vlády, ktoré smerujú k zníženiu deficitu, ale upozornil na riziko, že v prípade nedostatočných reforiem sa Slovensko nemusí vyhnúť ozdravnému programu, ako to bolo v Grécku. Takisto sa zmienil o potrebných zmenách v 13. dôchodkoch a celkových prístupoch k dôchodkovému systému, ktoré by mali byť adresné a chránili najzraniteľnejších dôchodcov.
Odporúčania pre zmeny vo fiškálnej politike
MMF už vypracoval jasné odporúčania k reforme daňového systému, vrátane potreby znížiť nezrovnalosti v sadzbách daní medzi malými a veľkými firmami. Saxegaard zdôraznil, že je vhodné zreformovať systém daní z nehnuteľností, aby sa viazali na trhovú hodnotu, čo by umožnilo spravodlivejšie zdaňovanie. Taktiež odporučil zrušiť dotácie na fosílne palivá, ktoré sú ekonomicky škodlivé a deformujú trh.
Odborník taktiež upozornil na dôležitosť zlepšenia legislatívy zameranej na nezávislosť súdnictva, pretože to ovplyvňuje dôveru investorov a celkový ekonomický výkon. V prospech slovenskej ekonomiky hovoril o potrebnom venovaní sa otázke energetickej nezávislosti a diversifikácie zdrojov, v súvislosti s čoraz aktuálnejšími témami ako je zvyšovanie cien energií a ich dostupnosti.
Na záver, Saxegaard vyjadril, že vláda by mala mať dlhodobé plány a transparentne komunikovať svoje ciele v oblasti finančnej konsolidácie, aby sa vytvorila priaznivá atmosféra pre investorov a podnikateľov, čím by sa podporilo ekonomické oživenie.
