Úzkosť a psychológia: Cesta k duševnému zdraviu
V dnešnej turbulentnej dobe, kedy sa zdá, že na každého padá ťarcha svetových problémov, je dôležité nevnímať duševné zdravie len ako okrajový aspekt nášho života, ale ako kľúčový predpoklad pre osobné šťastie a spokojnosť. Kristína Tormová, v svojom najnovšom blogu, reflektuje na svoj boj s úzkostno-depresívnou poruchou a podnecuje nás, aby sme sa nebáli vyhľadať odbornú pomoc v kritických momentoch.
Tormová sa delí o svoje úprimné pocity a postrehy, pričom sa zamýšľa nad tým, ako dôležité je mať odvahu čeliť svojim vnútorným démonom. Začiatok jej vzťahu s psychológiou sa datuje pred viac ako dvadsiatimi rokmi, keď konečne namaštila, že jej dlhodobý diskomfort nie je iba bežným prežitím, ale skutočnou psychologickou poruchou. Napriek svojim bojom, ako sama uvádza, dokázala fungovať a pracovať, čo nebolo vždy jednoduché.
Kritika spoločenskej stigmy
Jedným z najzásadnejších aspektov, ktorým sa Tormová zaoberá, je stigma spojená s duševným zdravím na Slovensku. Rozdeľuje spoločnosť na dve skupiny: tých, ktorí majú odvahu vyhľadať pomoc a tých, ktorí si svoje problémy vybíjajú na okolí prostredníctvom agresivity alebo alkoholu. Ako sama spomína, mnohí vôbec neuvažujú o tom, aby navštívili psychológa, pretože to považujú za prejav slabosti alebo hanby.
Tromovú však iritujú frázy, ako napríklad: „Ak chceš byť šťastný, buď.” Pre ňu je toto vyhlásenie povrchné, pretože šťastie nie je o jednoduchých rozhodnutiach, ale o schopnosti osvojiť si zručnosti, ktoré nám pomôžu prežiť ťažké časy. Uvedomuje si, že v mnohých prípadoch sú to práve títo, ktorí na vonok pôsobia najurazenejšie, tí, ktorí sa rozhodli žiť bez odbornej pomoci.
Prístup k duševnému zdraviu
Podľa Tormovej, je potrebné získať prístup k duševnému zdraviu a oslobodiť sa od prejužív a predsudkov. „Nemôžeme dopustiť, aby sa odborníci na duševné zdravie stali terčmi posmechu, zatiaľ čo ich kritici sa schovávajú vo fľašiach a pred krčmami,” tvrdí. Je jasné, že zlepšiť naše duševné zdravie je prvoradé, avšak bez prekonania stigmy a predsudkov, ktoré sa k tomuto problému viažu, to bude náročné.
Podobne ako Tormová, aj mnohí z nás hľadajú odpovede a podporu, ale mali by sme si byť vedomí, že sú aj iné cesty, ako sa zaoberať svojimi emóciami. Nie je hanba hľadať pomoc, ak sa s nami veci nedarí a malý krok k pomoci vie zmeniť našu cestu.
Budúcnosť a nádeje
Kristína ukazuje, že aj v ťažkých časoch môže byť svetlo na konci tunela. Dokáže sa naučiť so svojím duševným zdravím pracovať a nachádzať spôsoby, ako sa cítit lepšie. Ako hovorí: „Mať sa lepšie nie je zázrak. Je to práca, zručnosti a najdôležitejšie, rozhodnutie.” Je dôležité podeliť sa o svoje skúsenosti a povzbudzovať iných, aby sa nebáli vyhľadávať pomoc, pretože je to znak sily, nie slabosti.
S týmto pohľadom na duševné zdravie sa otvorí cesta pre pozitivitu a rast, through seeking help and learning resilience, we can step into the future with a sense of hope and purpose.
