Starostlivosť o ťažko choré deti: Realita a výzvy
Alexandra Hovancová, riaditeľka Domu Charitas svätého Jozefa, sa rozpráva o každodenných výzvach, ktorým čelí pri práci s deťmi, ktorých rodičia sa ich vzdali. V tomto zariadení na východnom Slovensku sa starajú o 16 nevyliečiteľne chorých detí, pričom mnohé z nich poznajú iba bolesť a utrpenie. Po desiatich rokoch v tejto branži sa Hovancová naučila, že nesúdiť rodičov je nevyhnutné, pretože skutočné dôvody ich rozhodnutí sú často zložitější, než sa zdá.
Mnohí rodičia sa nedokážu postarať o deti s vážnymi zdravotnými problémami, ktoré vyžadujú špecializovanú starostlivosť a rôznych odborníkov. Podľa Hovancovej je veľmi ťažké očakávať, že sa každá rodina dokáže vyrovnať s takýmto tlakom. Práca s deťmi v terminálnych štádiách ich ochorení alebo s vážnymi postihnutiami je psychicky náročná a niekedy vyžaduje aj desiatky hodín spolupráce so zdravotníckymi odborníkmi.
Práca s rodičmi a zmeny v legislatíve
Podľa nového zákona by sa mali deti do šiestich rokov umiestňovať do profesionálnych rodín, zatiaľ čo staršie deti by mali prichádzať do zariadení ako to ich. To znamená, že aj keď sa situácia mení, potrebné zmeny prichádzajú pomaly. Hovancová uvádza, že aj po zmene legislatívy je štátna podpora naďalej nedostatočná, pričom pred niekoľkými rokmi museli bojovať o prežitie zariadenia s vysokými deficitmi.
Hovancová, ktorá sa vo svojej práci nestretla s mnohými situáciami, keď sa rodičia vracajú k svojim deťom, vníma v tomto aspekte realitu, kedy sa mnohí cítia bezradní a vzdávajú sa svojich detí s pocitom, že je to pre ich dobro. Je presvedčená, že každý má vlastné dôvody, prečo sa rozhoduje tak, ako sa rozhoduje, pričom nemôže súdiť ani posudzovať ich situáciu.
Vytváranie dôstojného prostredia
Ako riaditeľka zariadenia Hovancová zdôrazňuje, že život detí s nevyliečiteľnými chorobami je veľmi náročný a v zariadení sa snažia vytvoriť prostredie, ktoré by im aspoň sčasti zabezpečilo dôstojnosť. Hoci sa im darí organizovať kultúrne akcie a výlety, realita zostáva taká, že nie všetky deti sa môžu zúčastniť aktivít, pretože sú pripútané na lôžka a nemôžu sa hýbať.
Osobné príbehy a každodenné úsilie zamestnancov vytvárajú pocit komunity a silného puta medzi ošetrovateľmi a deťmi. Hovancová uvádza, že aj keď deti nevedia vyjadriť svoje pocity slovami, ich schopnosť interagovať a prejavovať radosť ovplyvňuje celý gang zamestnancov.
Súčasný stav a výhľad do budúcna
Hovancová sa teší z nedávnych zmien v legislatíve, ktoré prispievajú k zlepšeniu podmienok, avšak očakáva, že pre skutočnú zmenu bude potrebné ešte veľa práce. Ráda by videla systém, ktorý by podporoval nielen deti, ale aj ich rodiny a zabezpečil kvalitnejšiu starostlivosť. V súčasnosti sa prioritne sústreďuje na zlepšenie fungovania zariadenia a hľadanie ďalších zdrojov financovania.
Hlavným poslaním Domu Charitas svätého Jozefa je poskytnúť láskyplnú starostlivosť deťom, ktoré to najviac potrebujú, pričom ich prax a snaha napomáhajú vytvoreniu lepšej budúcnosti pre ich zverencov.
